30. apríla 2023 – V projekte ministerstva obrany SR a Vojenských lesov a majetkov SR, š.p., sa testovali ekologické spôsoby očistenia zamorenej pôdy od toxínov, hlavne od nebezpečného arzénu a zinku. Špeciálne namiešané regeneračné substráty a nasadenie sóje, ktorá toxíny z pôdy viaže, priniesli v prvom kole testovania nádejné výsledky.
Komplexný prístup
Pilotný projekt pod skratkou APEIRON, Výskum nových, ekologicky akceptovateľných postupov pri remediácii krajinných území znečistených kontaminantmi z vojenských areálov, vyhlásilo Ministerstvo obrany SR. „Cieľom je zmapovať zdroje znečistení, identifikovať smer šírenia toxicity, analyzovať typy škodlivín, navrhnúť a overiť postup čistenia. To všetko s pomocou technológií tak, aby sa overený postup mohol opakovať aj inde. Postupným zbieraním dát sa vytvorí spoločná databáza lokalít a v nich použitých ozdravných prístupov, a teda bude možné postup čistenia sledovať a overovať si jeho výsledky,“ vysvetľuje riaditeľ pre rozvoj obchodu YMS, Radovan Hilbert.
Nepozorovaný problém
Sledovanie znečistenia pôdy a vzduchu a neutralizácia účinkov toxínov sú extrémne dôležité. Neviditeľné škodliviny sa totiž nepozorovane sa šíria ďalej a prenikajú z pôdy až do potravinového reťazca, do rastlín a zvierat. „Zamorené oblasti sú zarastené trávou a pasie sa na nich zver určená na lov. Škodlivé látky sa našli v mäse ulovenej zveri, čo odhaľuje, ako ďaleko už toxicita postúpila,“ hovorí šéf odboru IT Vojenských lesov a majetkov SR, š.p., Miroslav Čongrády.
Nádej ekologickej remediácie
Čistiť sa bude ekologickými postupmi známymi zo sveta v niekoľkých kontrolných opakovaniach. Prvé kolo prebehlo minulý rok počas vegetačnej sezóny. Kombináciou bioaktívnych substrátov namiešaných podľa typu znečistenia, následným nasadením sadením sóje, ktorá toxíny viaže a ošetrením doplnkovými metódami starostlivosti. Tento postup sa vo svete už využíva a jeho princípom je biologická aktivita špeciálne zvolených organizmov, ktoré rozkladajú toxické látky na nejedovaté. „Už po prvom pokuse sa množstvo arzénu aj zinku v pôde znížilo v priemere o polovicu, bifenyly podľa typu pôdy dokonca na nenamerateľné hodnoty. Je to nádejný výsledok a počas vegetačnej sezóny v roku 2023 testy zopakujeme,” dodáva Miroslav Čongrády.
Softvér na modelovanie šírenia toxicity
Úlohou tímu YMS bolo pripraviť digitálny model šírenia toxínov na platforme pre manažment priestorového rozhodovania, yDecision. „V projekte ide o celkové zhodnotenie vybraného znečisteného územia a vytvorenie digitálneho modelu, ktorý pre potvrdené zdroje znečisťovania pôdy identifikuje vektory šírenia znečisťujúcich látok. Zatiaľ máme pripravený technický algoritmus pre modelovanie znečistenia ropnými, alebo inými nerozpustnými látkami. Algoritmus zohľadňuje topografiu, orientáciu svahov, využitie plôch, krajinný pokryv, geomorfológiu, geológiu, pedológiu, hydro-meteorogológiu aj infraštruktúru. Pripravené sú aj konfiguračné skripty do ďalšej etapy. Ďalším krokom bude po vegetačnej sezóne 2023 validovať model s výsledkami laboratórnych analýz pred a po remediácii pôdy, ktorá už bude v tom čase otestovaná dvakrát,“ uzatvára Radovan Hilbert.
Lokality a metóda
Skúmali sa vzorky z okolia Trenčína a Zemianskych Kostolian, kde sa v dvoch konkrétnych oblastiach odhalil nadlimitný obsah toxínov. V oboch lokalitách sa zriadili štyri experimenálne polia (dve v každej oblasti) veľké 20m2, ktoré sa čistili dvomi rôznymi metódami. Po zbere úrody sa skúmal obsah toxínov v pôde aj vo vysadenom a pokosenom poraste. Výsledky ukázali vysoký stupeň detoxikácie oboma metódami.
Na prvom z dvoch polí sa v každej lokalite aplikoval špeciálny remediačný substrát podľa typu škodliviny, následne sa do takto pripraveného poľa zasiala sója a pôda sa zavlažila. Na druhom z dvoch polí sa v každej lokalite aplikoval remediačný substrát podľa typu škodliviny, zasiala sója, pôda sa zavlažila a podporila doplnkovou revitalizačnou výživou.
Percentuálne zlepšenie
V oblasti Zemianskych Kostolian sa obsah arzénu (As) znížil o 47%, z pôvodného obsahu 67,4 mg/kg-1, ktorý násobne prekračoval medián pre obsah arzénu v pôdach Slovenska (7,2 mg/kg-1) na hodnotu 35,8 mg/kg-1. V Trenčíne sa obsah zinku (Zn) znížil o 50 %, z 247 mg/kg-1, ktorý násobne prekračoval medián pre obsah zinku v pôdach Slovenska (61 mg/kg-1) na hodnotu 124 mg/kg-1.
Obsah polychlórovaných bifenylov (PCB) sa v lokalite Trenčín znížil o 100%, z hodnoty 0,519 na úroveň nedetekovateľnosti chemickými analytickými postupmi. V Zemianskych Kostoľanoch na 98%, z hodnoty 0,379 mg/kg-1, ktorá násobne prekračovala medián pre obsah PCB v pôdach Slovenska (0,05 mg/kg-1) v 6 sledovaných druhoch, na hodnotu 0,008 mg/kg-1.
________________
Táto práca bola podporovaná Ministerstvom obrany SR, Remediácia životného prostredia v zónach kontaminovaných činnosťou ozbrojených síl – APEIRON, č. projektu SEMOD-EL76/17-16/2021.