5. októbra 2021 –
Na otázky tohto typu má manažment Správy a údržby Trnavského samosprávneho kraja (SÚCTTSK) úplne presné odpovede. Pozná vyťaženie každého jedného zamestnanca, vozidla či stroja vo všetkých strediskách v trnavskom kraji.
Po štyroch rokoch prevádzky elektronického dispečingu má totiž k dispozícii rozsiahlu databázu prevádzkových dát. Z nich biznis inteligenciou, teda automatickými manažérskymi prepočtami, štatistikami, prehľadmi a analýzami, ďalej získava dáta pre zefektívňovanie fungovania organizácie a zlepšovanie služieb.
Biznis inteligencia, resp. múdrosť ukrytá v dátach
„Biznis inteligencia, resp. hĺbkový pohľad na to, čo sa v organizácii deje, kto robí čo, kde, ako, kedy a s akými výsledkami, nákladmi a súvislosťami, je možný až po niekoľkých rokoch od zavedenia elektronického riadenia. Až časovo kumulované dáta začnú pri analyzovaní a vyhodnocovaní odkrývať dianie a procesy, ktoré je potrebné zlepšiť, potenciálne slabé miesta, alebo naopak oblasti, ktoré sú preťažené, prípadne poddimenzované,“ vysvetľuje dlhodobý zámer za elektronizáciou správy a údržby ciest Marek Ivaňák, technický riaditeľ YMS.
Kde začať?
Dopracovať sa do bodu užitočnej biznis inteligencie znamená najprv vytvoriť digitálnu organizáciu, ktorá vykonáva a elektronicky eviduje len činnosti s pridanou hodnotou. „V prípade SÚCTTSK sme v roku 2017 realizovali dôkladný audit procesov. Počas ďalších dvoch rokov sa najprv v zimnej a potom aj v letnej údržbe nastavili elektronické postupy, vrátane skladového hospodárstva. Vylúčili sa všetky neslúžiace pracovné postupy a nepotrebné papierovanie, predovšetkým vykazovanie, ktoré sa vykonáva už len digitálne, aj to z veľkej časti automaticky. To znamená, že pracovník priamo počas práce v teréne kliká výkony a časy výkonov do mobilných zariadení. Pracovný výkaz sa generuje a ukladá automaticky a navyše má dispečer na stredisku okamžitý prehľad o celom dennom dianí,“ pokračuje projektový manažér pre projekt elektronického dispečingu YMS, Tomáš Mišovič.
Každodenná prax
SÚCTTSK dáta z biznis inteligencie, ktorá je postavená na riešení Power B od spoločnosti Microsoft, využíva mnohými spôsobmi. S pomocou hĺbkových prevádzkových analýz na každom stredisku vie napríklad pravidelne porovnávať hospodárenie jednotlivých stredísk medzi regiónmi a zaviesť dlhodobý systém benchmarkingu. „Veľmi jasne dokážu zodpovedať napríklad sezónne otázky týkajúce sa využitia strojov alebo posypového materiálu. Napríklad, prečo sa v danej oblasti pravidelne spotrebuje o toľko kilogramov posypovej soli viac ako inde, koľko kilogramov sa sype na m2 a je toto množstvo v rámci povolených noriem. Ďalej majú celkový prehľad o vyťaženosti vozidiel, strojov aj ľudí podľa sezóny aj podľa jednotlivých pracovných výkonov. Dokážu presne skontrolovať rozloženie kapacít a efektívne rozhodovať napríklad o potrebe prenajať stroje na pokrytie sezónnych prevádzkových výkyvov. Už len neustály prehľad o činnosti v reálnom čase, predovšetkým v obdobiach náročných na údržbu, je obrovský benefit,“ hlbšie objasňuje tému Tomáš Mišovič.
Technická náročnosť
V prípade správy a údržby ciest ide o systém, ktorý zbiera dáta z rôznych zdrojov, spracúva ich a zrozumiteľne predkladá vo forme centrálnej dispečerskej obrazovky. SÚCTTSK nezávisle testovala aj niekoľko druhov mobilných zariadení, ktoré zjednodušujú evidenciu práce na cestách a prispievajú k tomu, že dispečer má prehľad o dianí v reálnom čase. Zároveň je systém napojený na senzory počasia, tzv. meteosenzory. Dáta z meteosenzorov sa na dispečing napájajú podľa toho, čo s nimi stredisko zamýšľa. „Môže ísť o automatické notifikácie pri zmene počasia, napríklad pri začatí sneženia, aby bolo možné okamžite reagovať. Prípadne snímať teplotu okolia a povrchu vozovky a podobne. Spôsob narábania s dátami je vždy na klientovi a na jeho potrebách, pretože v dnešnej dobe je možné monitorovať doslova čokovek,“ vysvetľuje Mišovič.
Dáta pre tretie strany
Mať v rukách aktuálne informácie znamená pravidelne a flexibilne informovať aj zainteresované strany a verejnosť o dianí na cestách. „Napojenie na mobily a meteorologické senzory znamená, že dispečing vždy vie presne, kde je potreba, napríklad v období hustého sneženia, intenzívnejšie odhŕňať a posýpať. Preto aj v prípade otázok alebo sťažností vie okamžite a presne odpovedať, kde a koľko sa posýpalo, ako často a ako intenzívne je v danej oblasti o cestu postarané,“ uzatvára Tomáš Mišovič.
Rozhodnutie zmeniť organizáciu na elektronickú je prvý krok ktorý je potrebné vykonať na ceste k lepšiemu využívaniu zdrojov a k lepším službám. Po ňom nasleduje práca na nastavení systému tak, aby dlhodobo zbieral všetky potrebné prevádzkové dáta. Po niekoľkých rokoch príde ten skutočný benefit, a to skutočný hĺbkový pohľad na každé zákutie organizácie a z toho plynúce príležitosti na zlepšenia.
Marek Ivaňák
Technický riaditeľ YMS
_________________
Elektronický dispečing SÚCTTSK sme začali budovať v roku 2017, kedy sa spustila prvá etapa vývoja, a to elektronizácia riadenia zimnej údržby. O rok neskôr nasledovala elektronizácia výkonov letnej údržby, ktorá zahŕňala aj skladové hospodárstvo. Následne prebehla v roku 2019 vo vybraných strediskách testovacia prevádzka mobilných zariadení. Od roku 2020 sa všetky výkony na cestách trnavského kraja zaznamenávajú elektronicky cez mobilné zariadenia a dispečeri aj manažéri majú viacero nástrojov na okamžitý prehľad o tom, aké výkony v teréne prebiehajú, kto ich vykonáva a kde, aký čas na to spotrebúvajú a aké zariadenia využívajú. Všetky dáta za posledný rok a pol sú teda elektronické, overiteľné a skontrolovateľné.