31. augusta 2022 – Biznisovú cenu Félix vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa. Získať ju môžu inšpiratívne firmy a aktivity, ktoré prispievajú k prosperite, modernosti a spoločenskej zodpovednosti krajiny. Spoločnosť YMS je nominovaná na cenu FéliX Business Award v hlavnej kategórii Výnimočný rodinný biznis.
Slávnostné vyhlásenie výsledkov sa bude konať v Starej Tržnici v Bratislave koncom októbra a reportáž si budeme môcť pozrieť aj na RTVS.
Prečítajte si celý článok o YMS, ako vyšiel v časopise Index, od redaktora pána Jozefa Ryníka:
Šetria lesy aj peniaze. Itečkári z Trnavy sú svetoví v geodátach
Keď Google v roku 2005 spustil svoje mapy, trnavská rodinná firma YMS už do Dubaja dodávala dynamický navigačný systém.
Kým americký technologický gigant využil polohu mobilu šoférov a satelity, Slováci stavili na dáta zo semaforov. Dlhodobá orientácia na inovácie vyniesla YMS medzi najznámejšie slovenské ítečkové firmy.
Z digitálneho praveku
YMS patrí medzi najstaršie slovenské itečkové firmy. Začínal doslova v „digitálnom praveku“. Už v roku 1990 sa pustil do digitalizácie technickej dokumentácie pre energetické firmy.
„Plynové potrubia boli narysované na starých výkresoch, ktoré nie vždy sedeli s reálnou polohou rúr pod zemou,“ spomína syn zakladateľa firmy a predseda dozornej rady YMS Mikuláš Szapu.
Plynárom ponúkli, že im tie výkresy zdigitalizujú najnovšou technológiou z USA, aby mali prehľad, kde rúry sú a kde ich treba opraviť. Využili na to technológie spoločnosti Intergraph, ktoré využívala aj americká vláda, armáda a NASA.
Prežili konkurenciu
„Na česko-slovenskom trhu bolo vtedy asi desať firiem, ktoré robili geografické systémy. Väčšina z nich boli obchodníci. Predávali softvérové a hardvérové zariadenia ako napríklad skenery s veľkými maržami,“ vysvetľuje Mikuláš Szapu s tým, že YMS dodávala najmä služby spojené so skenovaním a spracovaním údajov do digitálneho tvaru: „Vďaka zameraniu na služby sme stále na trhu.“
Pôvodná konkurencia sa podľa spolumajiteľa firmy medzičasom z trhu vytratila. Naopak, z neznámej softvérovej firmy YMS sa stal celoslovenský pojem. Zákazníkov má v komerčnej sfére i vo verejnom sektore, jeho systémy využívajú Vojenské lesy a majetky, Správa slovenských jaskýň či Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.
Keď YMS začínala, Mikuláš Szapu s otcom chodili po Slovensku a oslovovali plynárne či elektrárne a ukazovali im, čo dokážu s moderným geografickým softvérom a kvalitným skenerom. „Získavanie zákaziek bolo veľmi rýchle, pretože sa vtedy nedalo odvolávať, ako je to teraz pri verejných obstarávaniach,“ dodáva spolumajiteľ rodinnej firmy.
Mimochodom, čo znamená YMS? „Otec chcel mať pri firme iniciály svojho mena a vpredu I ako inžinier. Ja som ho presvedčil, aby sme tam dali Y s tým, že takých firiem nebude veľa. Mal som pravdu. Dnes máme vymyslenú aj anglickú verziu skratky – Your Measurable Success – alebo to môže znamenať aj Young Mikuláš Szapu,“ vysvetľuje spolumajiteľ firmy.
Technologické premeny
Na začiatku milénia mali špecialisti z YMS akési ostrovy geodát, ktoré chceli integrovať s využitím najnovších svetových štandardov. Vtedajšie geografické systémy fungovali na operačnom systéme Unix, ktorý však málo spolupracoval s inými podnikovými informačnými systémami. Preto prešli na Windows, aby geodáta mohli prepojiť so zákazníkovými technickými a ekonomickými informáciami.
„Dokázali sme prepájať mapy, manažment dokumentov aj systém údržby, čo zákazníkov lákalo,“ spomína Mikuláš Szapu. Ak teda po užívateľ na mape klikol napríklad na ventil, zobrazila sa mu celá jeho história vrátane toho, kedy bol nainštalovaný alebo opravovaný.
V súčasnosti je už takáto integrácia systémov viac menej samozrejmá, avšak začiatkom milénia si vyžadovala softvérové nástroje firiem ako Oracle či IBM, ktoré boli náročné na zavedenie a tiež uzavreté.
Mapy z katastra sa tak pre každého zákazníka digitalizovali individuálne a prácne sa každý rok aktualizovali. Dnes vďaka otvoreným dátam a možnostiam integrácie stačí, aby používateľ klikol v svojom mapovom systéme a dostane online aktuálne dáta z katastra.
Ďalší technologický pre YMS prišiel okolo roku 2010, keď americkú firmu Intergraph kúpili finanční investori, ktorí v rámci optimalizácie odrezali externých partnerov, akým bola aj trnavská firma.
„Prišli sme o dôležitého partnera, ale naši zákazníci nám už verili a skoro všetci s nami prešli na geografický systém od spoločnosti ESRI,“ spomína na ťažké časy Mikuláš Szapu.
Zo zahraničia sa stiahli
Na začiatku milénia sa YMS rozhodla expandovať do zahraničia. Súviselo to aj s tým, že vedenie firmy po otcovi prebral Mikuláš Szapu mladší. Trnavčania založili pobočky v Česku, Nemecku aj na Blízkom východe. V spolupráci s partnermi tam ponúkali riešenia založené na dynamickej navigácii a lokalizácii.
Po finančnej kríze sa však Szapuovci z cudziny stiahli, pretože aj ich veľkí medzinárodní zákazníci šetrili a rušili dlhodobé partnerstvá. „Teraz sa zameriavame najmä na Slovensko a roboty máme viac než dosť,“ tvrdí majiteľ firmy.
Napríklad pre slovenských správcov lesov vytvorili geografický informačný systém, ktorý slúži napríklad na určovanie veku stromov či odhaľovanie nelegálnej ťažby dreva.
V systéme YMS je každý druhý strom na Slovensku, mapujú ním celý kolobeh lesného hospodárstva od výsadby až ťažbu. Zákazník zo satelitných snímok presne vie, kde je aký typ dreviny a aká je jej kvalita.
Pre plynárenskú firmu eustream zasa YMS vyrobila aplikáciu yPipe. Je síce šitá na mieru, ale v prípade záujmu ju dokážu prispôsobiť aj pre energetické spoločnosti. „Vždy sme sa orientovali na segmenty, ktorým rozumieme. Vedeli sme, že ak chceme robiť pre plynárov, musíme byť v technológii takí dobrí ako oni,“ dodáva Mikuláš Szapu.
Klientom ponúkajú aj letecké laserové skenovanie a snímkovanie zemského povrchu technológiou LiDAR (Light Detection and Ranging). Je to technológia odpozeraná od netopierov, keď vyslané vlnenie mapuje povrch zeme a vytvorí jeho 3D model.
Umožňuje to napríklad zistiť, ako rýchlo rastú stromy, kde hrozí zosun pôdy či kde sa nachádzajú archeologicky cenné pamiatky skryté v lese. YMS takto pomohla napríklad zmapovať hradisko Molpír pri Smoleniciach.
Šetria lesy aj peniaze
Pred troma rokmi v Trnave začali spracúvať dáta zo satelitov európskeho projektu Copenicus. Využiť ich môže každý subjekt, ktorý obhospodaruje veľké plochy pôdy, lesy či líniové stavby, ako sú plynové potrubia a vodovody.
YMS pomocou nich analyzovala napríklad výskyt lykožrúta v lesoch. „Zistili sme, ktoré časti lesa sú napadnuté, aby sa nemusel vyrúbať celý les a zachránilo sa zdravé drevo,“ vysvetľuje Mikuláš Szapu.
Presné geodáta dokážu zákazníkom vyriešiť nepredvídané situácie a ušetriť peniaze. Napríklad plynári pomocou nich vyhodnocujú chyby na potrubiach. Keďže opravy sú drahé, ocenia preventívne informácie o poruche na zvare rúry, aby vymenili typ izolácie alebo spravili prediktívnu údržbu.
„Zistíme napríklad, prečo potrubie hrdzavie stále na tom istom mieste. Môže to súvisieť s kyslosťou pôdy alebo typom izolácie, prípadne s tým, že rúry boli pri výstavbe nesprávne uložené v zemi,“ vysvetľuje spolumajiteľ YMS.
Podobne preventívne funguje ďalší produkt trnavskej firmy, takzvaná erózna kalkulačka. Slúži na predvídanie erózie pôdy a tak zabraňuje poškodeniu pôdy či majetku.
Geoinformácie môžu využiť aj samosprávy. YMS spolupracuje s Trnavským samosprávnym krajom na projekte údržby ciest. V pláne má dodávať softvér ako službu, ktorú by mohli využívať aj iné samosprávy.
Mikuláš Szapu hovorí, že inovácie sú v ich brandži základ, ktorý rozhoduje o prežití firmy, pretože technológie rýchlo napredujú. Preto si aj YMS veľmi zakladá na výskume a vývoji a spolupracuje aj s viacerými univerzitami.
„Často nám zákazník k nejakej novinke povie, že je to hudba budúcnosti, ale my by sme to chceli vidieť aj v praxi,“ vysvetľuje. Vedci podľa neho vedci dokážu úžasné veci, ktoré však často ostávajú za múrmi laboratórií. Preto sa ich snažia dostať k biznisovým partnerom.
Tretia generácia
YMS je dnes stredne veľká firma s päťdesiatimi zamestnancami, napriek tomu sa stále považuje za rodinnú. „Máme zamestnancov, ktorí sú s nami aj 25 rokov,“ hovorí Mikuláš Szapu.
Vo firme pracuje už tretia generácia rodiny. Zakladateľ Mikuláš Szapu najstarší je na dôchodku a v riadení spoločnosti sa už neangažuje. Mikuláš Szapu mladší začal otcovi vo firme pomáhať, keď mal devätnásť a v súčasnosti je predsedom dozornej rady.
Počas koronavírusovej pandémie do rodinnej firmy vstúpil Mikuláš Szapu najmladší, tretí Mikuláš v poradí. Dva roky pracoval ako asistent projektového manažéra, ale dnes sa už profesionálne venuje jachtingu. Druhý syn Dag študuje informačné technológie v Spojenom kráľovstve, vo firme brigádničí, takže je predpoklad, že sa neskôr do rodinného podniku aj naplno zapojí.
Podnikanie a problémy z práce si Szapuovci najprv nosili aj domov, ale Mikulášova manželka tieto zvyky rýchlo stopla, keď sa im narodili deti. „Myslím, že sme urobili dobré rozhodnutie a neľutujem to,“ hodnotí majiteľ YMS.
Aj jeho manželka je dnes v dozornej rade spoločnosti a vo firme pracuje aj Mikulášova sestra. Rodina je teraz už len v kontrolných orgánoch YMS a vedie ju nezávislý manažérsky tím. „Ak má firma prežiť, má byť postavená na profesionáloch a lojalite,“ mieni spolumajiteľ.
Základ sú ľudia
V YMS v podstate tridsať rokov robia stále to isté s mapami a dátami, akurát to v 90. rokoch robili inak ako teraz. Potreba informácií o majetku v priestore nevymizla, len sa na to využívajú stále novšie technológie. „Aj preto sa postupne púšťame do facility manažmentu, čo má veľkú budúcnosť,“ hovorí Mikuláš Szapu.
Základom plánov do budúcnosti však podľa neho je udržať vo firme kvalitných ľudí a hľadať nových. „Teraz je ťažké zohnať nielen ítečkára, ale hocijakú profesiu. Máme pocit, že po korone sa rozbehlo veľa nových projektov. Akoby každý chcel dobehnúť stratené roky,“ uzatvára majiteľ YMS.