7. októbra 2019 – Potenciál využitia moderných technológií vo veterinárnej praxi sme prezentovali na najväčšej stredoeurópskej konferencii zameranej na veterinárnu a herpetologickú problematiku, Eurovenom 2019. Konala sa koncom septembra v Košiciach a svoju odbornosť s publikom zdieľali desiatky inšpiratívnych prezentujúcich z celého sveta.
Medzi úzko špecializovanými herpetologickými témami zaujal Riaditeľ pre rozvoj obchodu YMS, a.s., Radovan Hilbert, s vizionárskou predstavou o tom, ako informačné technológie pomôžu pri monitorovaní a ochrane herpetofauny. Na praktických ukážkach vysvetlil konkrétne technológie a spôsoby ich využitia. Najväčšiu odozvu vyvolal experiment sledovania pohybu korytnačiek s pomocou prototypu špeciálnych monitorovacích vysielačiek. Inovatívny experiment v lete 2019 realizoval Milan Kánya, výkonný riaditeľ YMS, a.s. ako súčasť svojich dlhoročných aktivít v oblasti ochrany plazov a obojživelníkov. „Pri váhe len 38g nepredstavujú senzory pre korytnačky žiadne obmedzenie a dokážu zozbierať dáta o ich pohybe a teplote. Výstupom spracovania takto relatívne rýchlo a s nízkymi nákladmi získaných dát je grafické znázornenie pohybu a teploty na pozadí reálnej mapy biotopu. Ide o technológiu z kategórie IoT (Internet of Things), teda internet vecí, ktorá sa dá ďalej kombinovať napríklad s monitoringom z dronov.“, hovorí Milan Kánya.
Radovan Hilbert predstavil aj relatívne nový zdroj dát, satelity Sentinel Európskej vesmírnej agentúry a programu Copernicus. Spracované dáta zo satelitných snímok dokážu odhaliť postupné zmeny biotopov a zistiť či sa biotopy plazov významne menia a či sú nútené alebo nie ich opúšťať. Dáta zo satelitných snímok sa pre spresnenie a doplnenie kombinujú s dátami nazbieranými z dronov, prípadne pozemným monitoringom.
Významný pre manažment lokalít a využitie krajiny, ktoré nenaruší podmienky pre život plazov z dlhodobého pohľadu je moderný systém na podporu priestorového rozhodovania. „Na základe informácií o minulosti a súčasnosti umožní otestovať variantné scenáre ako aj vytvoriť rôzne prognózy ich vývoja zohľadnením vybraných opatrení. Vyhodnotí, ktorý scenár má aké náklady, obmedzenia a zároveň aké dopady v budúcnosti bude mať. Rozhodnutia o optimalizácii spôsobu využitia krajiny, hospodárenia podložené takýmito metódami sú najpresnejšie, pretože máme k dispozícii také množstvá dát, že ich vyhodnocovanie výhradne ľudskou mysľou by bolo veľmi zdĺhavé. Nové technológie strojového učenia (Machine Learning) a spracovania veľkých dát (Big Data) dokážu spracovať dáta z rôznych zdrojov a v rôznych formách a odhaliť v nich vzorce a závislosti, ktoré nielen uľahčia vyhodnocovanie, ale svojimi výstupmi môžu zásadne ovplyvniť konečné rozhodnutia, a to všetko v prostredí neurčitosti a neistoty,“ vysvetľuje Radovan Hilbert.
Pre účely kvalitného rozhodovania je kľúčový aj spôsob prezentácie a interpretácie vyťažených dát, ich analýz a syntéz. Dnes už bežným spôsobom je klasická vizualizácia údajov v mapách, grafoch či kartogramoch, no čoraz viac sa začínajú využívať aj technológie virtuálnej, prípadne rozšírenej reality. Napríklad formou zamerania živočíchov cez mobilné zariadenia, ktoré údaje zobrazia na pozadí reálneho biotopu. „Geografický informačný systém (GIS) je výnimočný nástroj, pretože v priestore zobrazené akékoľvek údaje sú pre užívateľov zrozumiteľnejšie, stráviteľnejšie. Predstavme si napríklad štatistický zoznam druhov plazov v tabuľkovej forme a pri ňom mapku, ktorá bude zobrazovať rovnaké údaje v priestore. Pohľadom na ktorú formu vám bude hneď zrejmá plošná distribúcia jednotlivých druhov? Na prvý pohľad vidíme klastrovanie (zoskupovanie) druhov, priestorové súvislosti. Náš mozog hneď zapája vizuálnu analýzu, čím získame oveľa väčšie množstvo informácií, než sme zobrazovali.“
Nesmiernou výhodou rastúceho množstva dát podchytených v systémoch je možnosť ďalej ich zdieľať v odborných kruhoch a komunitách, rozširovať spoluprácu nezávislých odborníkov po celom svete, podrobovať dáta hlbším analýzam a ťažiť z nich nové závery a výstupy s cieľom ochrany herpetofauny a zlepšovania jej podmienok pre život, špeciálne v ohrozených lokalitách. Samozrejme, ako v každej oblasti života, aj tu open data prinášajú svoje riziká, ak by sa informácie o chránených druhoch či oblastiach používali na iné ako výlučne ochranné a rozvojové účely. Aj na toto sú však technológie pripravené, vieme šifrovať, prípadne znepresňovať údaje tak, aby sa ich zneužitie znížilo na minimálnu možnú mieru. „V každom prípade, skončili sa temné časy, keď bol prístup k údajom značne obmedzovaný legislatívou, prípadne zlými licenčnými zmluvami so zhotoviteľmi. Informácie sú dnes dostupné, zdieľané, a samozrejme je len na nás, ľuďoch, akým spôsobom s nimi budeme zachádzať,“ uzatvára Radovan Hilbert.